Išla po ulici, nikde ani živej duše.
Chodila takto často, mala rada ticho, tajomstvá...
A raz sa stretli...
Zdalo sa, že sú to dve spriaznené dušičky.
Rozumeli si, navštevovali sa, pohodička...
A potom prišla skúška,
skúška,
ktorá mala preveriť silu ich priateľstva.
Nebol to "férový" súboj,
ale Bea bránila svoju kamarátku tak,
ako keby išlo o život.
Keď sa neskôr stretli,
radostne sa zvítali.
Opäť sa spolu túlali, rozprávali si svoje malé tajomstvá.
Raz tiež takto išli.
Bea, trošku zahĺbená do svojho sveta snov, ani nezbadala,
že kamarátka zaostala.
Zo sveta snov ju vytrhol úder do chrbta.
Bol taký silný, že spadla do niečoho odporne mazľavého,
šmykľavého,studeného...
Keď sa ako tak spamätala zo šoku,
otočila sa a ... zbadala už len chrbát svojej kamarátky.
Volala na ňu, ale odpovede sa nedočkala.
Potom si všimla, že nie je sama.
Zopár postáv pozeralo na ňu ako na zjavenie.
Niektoré sa po chvíli mlčanlivého prizerania pobrali preč.
Už sa nedialo nič, čo by upútalo ich pozornosť.
Bolo po zábave, išli sa ďalej nudiť a hľadať nové senzácie.
Len zopár prizerajúcich sa jej pomohlo vstať...
Pobrala sa domov,
špinavá,
zradená...
Nechápala a asi sa už nikdy nedozvie,
čo sa to stalo a prečo.
A opäť sa túla,
zasnená a zranená - zradená...
Na existenciu spriaznených duší už neverí.
Je sama vo svojom svete,
sama...
Ako predtým.
Ale niečo sa zmenilo,
zmizli krásne tajomstvá, sny a nádeje.
Akýsi nepokoj sa zahniezdil v jej srdiečku,
čo ak ten jej svet niekto zničí?
Jej dušička je zmätená, smutná...
Chodila takto často, mala rada ticho, tajomstvá...
A raz sa stretli...
Zdalo sa, že sú to dve spriaznené dušičky.
Rozumeli si, navštevovali sa, pohodička...
A potom prišla skúška,
skúška,
ktorá mala preveriť silu ich priateľstva.
Nebol to "férový" súboj,
ale Bea bránila svoju kamarátku tak,
ako keby išlo o život.
Keď sa neskôr stretli,
radostne sa zvítali.
Opäť sa spolu túlali, rozprávali si svoje malé tajomstvá.
Raz tiež takto išli.
Bea, trošku zahĺbená do svojho sveta snov, ani nezbadala,
že kamarátka zaostala.
Zo sveta snov ju vytrhol úder do chrbta.
Bol taký silný, že spadla do niečoho odporne mazľavého,
šmykľavého,studeného...
Keď sa ako tak spamätala zo šoku,
otočila sa a ... zbadala už len chrbát svojej kamarátky.
Volala na ňu, ale odpovede sa nedočkala.
Potom si všimla, že nie je sama.
Zopár postáv pozeralo na ňu ako na zjavenie.
Niektoré sa po chvíli mlčanlivého prizerania pobrali preč.
Už sa nedialo nič, čo by upútalo ich pozornosť.
Bolo po zábave, išli sa ďalej nudiť a hľadať nové senzácie.
Len zopár prizerajúcich sa jej pomohlo vstať...
Pobrala sa domov,
špinavá,
zradená...
Nechápala a asi sa už nikdy nedozvie,
čo sa to stalo a prečo.
A opäť sa túla,
zasnená a zranená - zradená...
Na existenciu spriaznených duší už neverí.
Je sama vo svojom svete,
sama...
Ako predtým.
Ale niečo sa zmenilo,
zmizli krásne tajomstvá, sny a nádeje.
Akýsi nepokoj sa zahniezdil v jej srdiečku,
čo ak ten jej svet niekto zničí?
Jej dušička je zmätená, smutná...
- otázky bez odpovědí -
-proč?!!!proč?!!!prooooč - můj poslední výkřik do tmy...-